Choď na obsah Choď na menu
 


Prehľad literatúry - rodokmeňová analýza

14. 7. 2010

1.1       Rodokmeňová analýza

 

Rodokmene zvierat sú doklady o pôvode jedincov, o prehľadnom spôsobe usporiadania generácií predkov a potomkov. Sú súčasťou základnej  chovateľskej
a šľachtiteľskej dokumentácie. Dávajú informácie o vzniku a vývoji zootechnických taxonomických jednotiek, používajú sa na dokladovanie pôvodu zvierat,
pri ich genetickom hodnotení, pri predaji alebo nákupe zvierat. Sú predpokladom analýz štruktúry populácií pri hodnotení príbuznosti jedincov ako aj vývoja jej trendov (Kadlečík a Kasarda, 2007). V šľachtení zvierat majú významnú úlohu rodokmeňové informácie, ktoré sa využívajú pri odhade plemenných hodnôt a rovnako aj pri hodnotení genetickej variability (De Rochambeua et al., 2000). Prežiteľnosť populácie závisí od zachovania dostatočnej genetickej variability pre individuálne fitnes
a adaptabilnosť populácie (Lacy et al.,1995). Metóda rodokmeňovej analýzy sa využíva ako príručka k genetickému manažmentu ohrozených populácií (Lacy, 1995). Cieľom rodokmeňovej analýzy je charakterizovať demografiu a hodnotiť  rodokmeňovú štruktúru populácie, ktorá je v nebezpečenstve vyhynutia (Folch a Jordana, 1998),
ako aj prispieť k poznaniu štruktúry populácie, stanoviť ich genetickú variabilitu
v zmysle inbrídingu. Výsledky získané z rodokmeňovej analýzy dávajú očakávané zvýšenie homozygozity a zníženie heterozygozity pre celý génom (Mäki-Tanila, et al., 2010). Poznatky získané rodokmeňovou analýzou je možné využiť
na stratégiu monitorovania populácie, pri tvorbe pripárovacích plánov a na riadenie genetickej variability (Valera et al., 2005). Chovateľ s relatívne malou uzavretou populáciou zvierat môže využívať tieto analýzy na označenie genetickej straty, ktoré môžu potencionálne nastať (MacKinnon, 2003). Lacy et al. (1995) uvádzajú základné nástroje pre rodokmeňovú analýzu. Rozdelili ich do troch základných tried:
1.) Analytické výpočty pravdepodobnosti výskytu genotypu v populácii, ktorá má známe rodokmene, 2.) simulácie možných rodokmeňových výsledkov cez známe aspekty štruktúry populácie, 3.) zistenia cez rovnice popisujúce všeobecne známe procesy genetiky populácie.

            Pre opísanie zmien genetickej štruktúry populácie na základe rodokmeňovej analýzy sa používajú najčastejšie koeficient príbuznosti, koeficient intenzity príbuzenskej plemenitby, ako aj efektívna veľkosť populácie. V selektovaných populáciách, ktoré majú rodokmene, je vhodné využiť metódy založené
na pravdepodobnosti pôvodu génu, ktoré popísali Lacy (1989)  a Boichard et al.  (1997).  Pre monitorovanie genetickej premenlivosti v programoch rozvoja plemien sa používajú efektívny počet základných predkov, efektívny počet genómov základných predkov, efektívny počet predkov a efektívna veľkosť populácie. Efektívne riadenie živočíšnych genetických zdrojov  vyžaduje komplexné poznanie charakteristiky plemena, vrátane údajov o veľkosti a štruktúre populácie, geografického rozšírenia, envirometálnych podmienok, ako poznanie genetickej diverzity vo vnútri plemena ako aj medzi plemenami (Groeneveld et al., 2010).  Köhn (2009) vyvíja systém monitorovania pre nemecké plemená hovädzieho dobytka. Uvádza, že pre monitorovanie je vhodné využiť dve skupiny parametrov. Medzi popisné parametre populácie zaradila počet jedincov, veľkosť stáda, počet stád, počet potomkov, plemenná príslušnosť rodičov, počet neznámych rodičov. K populačným parametrom populácie zaradila: inbríding, príbuznosť, efektívnu veľkosť populácie, úroveň kompletnosti rodokmeňov, efektívny počet základných predkov, efektívny počet predkov, genetické príspevky plemien a predkov k hodnotenej populácii, bottleneck efekt.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.