Choď na obsah Choď na menu
 


Diz. práca - úvod

14. 7. 2010

Úvod

 

Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike prešlo a prechádza zložitými procesmi, pričom by  malo plniť rôzne funkcie, ktoré vyžaduje spoločnosť. Hlavnou úlohou poľnohospodárstva je zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. Aby bolo trvalo udržateľným je potrebné diverzifikovať zdroje, ktoré slúžia k splneniu tohto cieľa.
S vývinom a zmenami   v spoločnosti súvisia aj zmeny v poľnohospodárstve. Niektoré populácie plemien boli vytlačené produktívnejšími, čo sa prejavilo aj s vyľudňovaním vidieka a zmenou rázu krajiny. V mnohých populáciách plemien sa znížila početnosť
 a sú v riziku straty ich ďalšej existencie, ktorá je často krát nenavrátiteľná. S vyhynutím danej populácie plemena vznikajú aj straty kultúrne, sociálne a v činnostiach človeka pridružených k poľnohospodárstvu.

            Malé, uzavreté a selektované populácie zmenšujú heterozygótnosť a alelickú diverzitu, preto sa selekčné programy domestikovaných zvierat zameriavajú na zníženie inbrídingu a kvantifikujú prírastok počítaním zmien inbrídingu za generáciu
(Boichard et al., 1997). Súbor génov všetkých jedincov v populácii tvorí genofond. Variabilita genofondu v čase odzrkadľuje zmeny vo fenotype podmienené evolúciou (Kania-Gierdzievic, 2006). Genetickou diverzitou sa rozumie rozmanitosť alel
a genotypov prezentujúcich sa v populácií  a odzrkadľuje sa v rozdieloch morfologických, fyziologických a v správaní medzi jedincami a populáciami
(Frankham et al., 2002). Malé prirodzené populácie majú niekoľko problémov súvisiacich s ich programami riadenia, pretože strácajú svoju ekonomickú hodnotu
a zvyšuje sa úroveň inbrídingu. Pri inbrídingu sa nemení génové zloženie, ale genotypové (Dušek et al., 2007), čo spôsobuje ťažkosti pri udržiavaní biologickej diverzity. Pokles biodiverzity je zapríčinený priamymi a nepriamymi aktivitami človeka (Frankham et al., 2002). Zvieratá sú komplexné a ekonomicky nákladné organizmy. Každé má svoju výbavu génov a tieto existujú v určitých vzájomných vzťahoch a tiež
v interakcii s prostredím. Genetickú variabilitu reprezentovanú rozdielmi medzi plemenami, líniami  a populáciami nemožno nahradiť. Je tomu tak preto, lebo populácie zvierat sú predmetom samostatnej evolúcie a adaptácie prebiehajúcej počas mnohých storočí, pri rôznom selekčnom tlaku, za spolupôsobenia klimatických podmienok, ochorení, vhodnej i menej vhodnej výživy a kritérií určovaných človekom. Plemená
sú reprezentantmi jedinečnej kombinácie génov (Kadlečík et al., 2004). Obmedzenie
a zníženie genetickej diverzity má vo všeobecnosti pre ľudstvo katastrofické následky. V histórii sa ako prvý dôsledok zníženia genetickej variability prejavil v desiatom storočí vyhynutím civilizácie Mayov vplyvom monokultúrneho pestovania kukurice
na terasách, podliehajúcich značnej pôdnej erózii a rozšírení chorôb a škodcov (Chloupek, 2000). Genetickú štruktúru a dynamiku populácií popisuje
Hardy – Weinbergov princíp – veľká panmiktická populácia je v priebehu generácií
v rovnováhe, nemení sa jej genetická štruktúra, frekvencie genotypov a alel
sú konštantné. Pre popísanie zmien genetickej štruktúry populácie
sa používajú rôzne ukazovatele, ktoré sa využívajú v rodokmeňovej analýze. Najčastejšie používané sú koeficient príbuznosti, koeficient príbuzenskej plemenitby ako aj efektívna veľkosť populácií. Tieto parametre hodnotiace intenzitu straty genetickej premenlivosti indikujú možné zvyšovanie nežiaducich zmien
(Boichard et al., 1997). Trendy inbrídingu a efektívna veľkosť populácie neposkytujú vždy realistické informácie pre nekompletnosť rodokmeňov (Gutierréz et al. 2003). Preto pre monitorovanie genetickej diverzity selektovanej rodokmeňovej populácie
je vhodné používať metódy založené na pravdepodobnosti pôvodu génu, ktoré popísali v prácach Lacy (1989), Boichard et al. (1997), Gutieréz et al. (2006). Ohrozené plemená na Slovensku popísali Kadlečík et al. (2004). Oravcová et al. (2006) analyzovali plemená hospodárskych zvierat z hľadiska efektívnej veľkosti ich populácie a posúdili stav ohrozenia a ich ďalšiu existenciu. Medzi autochtónne, resp. dlhodobo chované plemená koní na území Slovenska zaradili norika muránského, noniusa, hucula, furiosa, lipického koňa, shagya – araba, slovenského teplokrvníka a slovenského športového koňa, takmer všetky plemená hodnotili ako kritické a ohrozené populácie. Situácia
v populáciách jednotlivých plemien na Slovensku je ťažká a zložitá, ale nie neriešiteľná. Základom je poznanie genetickej variability populácie plemena a následne vytvorenie kompletného monitorovacieho plánu na základe, ktorého sa bude populácia riadiť
a zníži sa riziko ohrozenia jej ďalšej existencie.